Rozhovory

Plány na výrazné zrychlení vlaků mezi Bratislavou, Kúty a slovensko-českou hranicí nabraly výrazné zpoždění. Co je příčinou několikaletého zdržení této stavby?

Stavba stále zostáva jednou z vlajkových lodí ŽSR. Jej cieľom je prepojiť slovenskú infraštruktúru s európskou, a prepojiť tak európske regióny modernou a kvalitnou sieťou v súlade s medzinárodne dohodnutými požadovanými technickými parametrami. Bonusom bude skrátenie jazdných časov, redukcia hluku a znečistenia ovzdušia aj vyhovujúca dopravná obslužnosť.

Stavba, ktorú realizuje Slovenská republika v traťovom úseku od železničnej stanice Kúty po štátnu hranicu SR/ČR, tvorí 6-kilometrový úsek oproti dvojkilometrovému úseku, ktorý realizuje Česká republika. Súčasne oproti stavbe na českom území stavia Slovenská republika na slovenskom úseku tri železničné mosty, z ktorých dva mosty majú dĺžku 21 metrov a tretí most cez rieku Morava ma dĺžku 140 metrov. Slovenská stavba teda v súčte realizuje omnoho väčší objem prác. Mostovky sú vyrábané z oceľovej konštrukcie a slovenská stavba sa stretla s nedostatkom hutného materiálu z dôvodu vojnového konfliktu na Ukrajine. Daný problém sa nám podarilo vyriešiť, mostné konštrukcie sa vyrábajú a na moste cez rieku Morava sa aj montujú. Práce na predmetnej stavbe projektu Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica ČR/SR pokračujú, v uplynulom období prišlo v úseku Kúty – štátna hranica napríklad k zriadeniu paženia medzi prvou a druhou traťovou koľajou, k demontáži a odvozu koľajového roštu a zatrubneniu kanála.

Aktuálna lehota prác pre úsek od stanice Devínska Nová Ves po stanicu Malacky bude určená po spracovaní aktualizovaného harmonogramu zo strany zhotoviteľa a až po jeho prerokovaní medzi zmluvnými stranami bude zrejmé, či príde k predĺženiu lehoty výstavby. V aktuálnom čase, vzhľadom aj na globálny vývoj so stavebným materiálom, ako aj infláciou, nie je možné vylúčiť predĺženie lehoty výstavby.

Na úseku stavby Devínska Nová Ves až Malacky prebieha inžinierska činnosť za účelom vydania územných rozhodnutí a stavebných povolení. V súčasnosti sú vydané právoplatné územné rozhodnutia na úsek od železničnej stanice Devínska Nová Ves po železničnú stanicu Zohor, vrátane stanice Zohor, a v tomto úseku prebieha inžinierska činnosť pre stavebné konania. Taktiež je vydané územné rozhodnutie pre železničnú stanicu Malacky. V úseku železničnej zastávky Plavecký Štvrtok bolo územné konanie zrušené.

Cesta vlakem mezi Bratislavou a Štúrovem na trati Praha–Budapešť by měla být rychlejší než dosud. Které úseky se budou rekonstruovat a jaký je časový harmonogram těchto stavebních úprav?

ŽSR vybrali zhotoviteľa na národnú štúdiu uskutočniteľnosti vysokorýchlostnej trate prepojenia krajín V4. Predmetom štúdie na Slovensku v oblasti technického a prevádzkového riešenia a následne ekonomického posúdenia vysokorýchlostnej trate bude trať od štátnej hranice SR s Maďarskom smerom na Bratislavu a Kúty po hranicu s Českom, vrátane koncepčných alternatív pre jednotlivé úseky.

Koridor VRT v rámci V4 na trase Budapešť–Bratislava–Praha–Varšava sa uvažuje vytvoriť z čiastkových úsekov s rýchlosťami 200, 250, 300 a 350 kilometrov za hodinu. Momentálne sme v prvej etape štúdie, ktorá obsahuje vstupnú analýzu a definíciu cieľov a má byť ukončená v máji tohoto roka. Finálnu správu a odporúčania k preferovanému variantu a následné schválenie riadiacim výborom očakávame koncom roka 2024.

Společnost ŽSR podepsala před rokem smlouvy na zhotovení projektové dokumentace a stavební práce na nové železniční zastávky Vrakuňa a Lamačská brána (Bory). Kdy dojde k zahájení těchto staveb?

ŽSR aktívne spolupracujú s Ministerstvom výstavby SR a mestom Bratislava pri vytváraní podmienok pre lepšie fungovanie integrovanej dopravy v hlavnom meste a jeho okolí. Jednou z aktivít je výstavba terminálov integrovanej osobnej prepravy na území mesta Bratislava. Terminál integrovanej osobnej prepravy je niečo ako združená zastávka pre vlak a MHD, kde cestujúci „suchou nohou“ prestúpi z jedného druhu dopravy na iný. Vďaka zdrojom z operačného programu Integrovaná infraštruktúra vzniknú v Bratislave aj terminály v Lamači pri Boroch a vo Vrakuni. Pre TIOP Bratislava – Lamačská brána je spracovaná projektová dokumentácia DSPRS a je predpoklad, že na stavbe sa začne pracovať v druhom kvartáli tohto roka. Pre TIOP Vrakuňa bola podpísaná zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, tiež je spracovaná projektová dokumentácia DSPRS. Začiatok stavebných prác sa predpokladá v druhom kvartáli roka 2023.

U zastávky Brodno u Žiliny na trati Čadca–Žilina jely letos 4. března odpoledne proti sobě dvě elektrické jednotky Panter. Zastavily 100 metrů od sebe, když dispečer ŽSR vypnul napájení. Jak je zajištěna bezpečnost provozu železnice na Slovensku? Nejsou zaměstnanci železnice přetíženi?

Bezpečnosť ako aj odložená údržba železničnej infraštruktúry patria ku kľúčovým témam ŽSR a apelujeme na ne u všetkých príslušných inštitúcií. ŽSR sú zo strany štátu podfinancované, konkrétne len na rok 2023 pre hlavnú činnosť na odloženú údržbu potrebujeme zabezpečiť finančné zdroje v objeme cca 33 miliónov eur. Tieto peniaze nie sú určené na „modernizáciu“, ale na odstránenie nežiaduceho stavu, ktorý nám každoročne vzniká z nedostatočného dofinancovania a v súčasnosti vytvára dlh na odloženej údržbe na infraštruktúre v stovkách miliónov eur. Bez zdrojov sa bude súčasný technický stav železničnej infraštruktúry naďalej zhoršovať. Dôležité je tiež uviesť, že prechodné obmedzenia traťovej rýchlosti sú zavádzané s cieľom zaistiť bezpečnosť železničnej prevádzky.

Pri porovnaní s okolitými správami infraštruktúry, ako napríklad s českou, ktoré disponujú množstvom financií nielen na prostú reprodukciu, ale aj na investície z vlastných zdrojov, dúfame, že pri tvorbe rozpočtu na ďalšie roky budú zohľadnené naše požiadavky a následne v ďalších rokoch budeme schopní realizovať potrebné úkony na zlepšenie stavu infraštruktúry. Zároveň uvádzame, že v rámci modernizačných projektov sú ŽSR mimoriadne úspešné pri získaní a čerpaní zdrojov z EÚ. Vítame aj rokovania na úrovni ministrov dopravy SR a ČR o stave tratí. Pri tvorbe rozpočtu budeme prostredníctvom ministerstva dopravy opätovne žiadať zdroje, ktoré sú potrebné na zabezpečenie plynulej a bezpečnej prevádzky.

Konsorcium tří českých firem získalo na Slovensku zakázku v hodnotě téměř 39,39 milionu eur na vybudování digitální rádiové komunikační sítě GSM-R na úseku železniční tratě ze severu země po slovensko-ukrajinskou hranici. Jak se tím zvýší bezpečnost na železnici?

Hlavným účelom stavby je vybudovať digitálnu rádiovú komunikačnú sieť GSM-R podľa štandardov definovaných v legislatíve EÚ a SR. Stavba je líniového charakteru a je pokračovaním už vybudovanej mobilnej rádiovej siete GSM-R SK na trase Bratislava – Žilina – Čadca – štátna hranica SR/ČR. Je to významný krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti na trati. Vďaka systému GSM-R vieme minimalizovať nehody, aké sme nedávno videli napríklad v Grécku alebo pod slovenským Strečnom minulý rok.

Vybudovanie rádiovej siete na úseku Varín – Košice – Čierna nad Tisou pozostáva najmä z výstavby anténnych stožiarov s technologickým kontajnerom pre rádiovú sieť GSM-R, potrebnej infraštruktúry, ako sú prípojky NN, prenosové zariadenia, terminály GSM-R, základňové rádiostanice BTS s anténnym systémom, elektronická zabezpečovacia signalizácia, klimatizácie a optická kabelizácia závesná na existujúcich stĺpoch trakčného vedenia. Dĺžka predmetného úseku je 329 kilometrov. Dielo sa člení na dve stavby, a to implementáciu GSM-R do siete ŽSR na úseku Varín – Košice a na úseku Košice – Čierna nad Tisou, štátna hranica.

Železniční přeprava na dopravní síti ŽSR podle statistických údajů klesá. Co může být příčinou tohoto poklesu?

Podľa údajov ŽSR je objem prepravy na sieti ŽSR stabilný. ŽSR by si priali stav tratí tak, aby naozaj mohli ponúknuť svojim zákazníkom aj zvýšenie kapacity. Na druhej strane keď porovnáme štatistiky od roku 2019 až do roku 2022, v podstate rok 2022 bol najvyšší rok s najvyššími objemami prepravy v osobnej doprave a dokonca teda, napriek predchádzajúcemu ťažkému obdobiu covidu a krízy na Ukrajine, rok 2022 bol aj najvyšší, čo sa týka výkonov v oblasti nákladnej dopravy.