Rozhovory

Veľkou výzvou súčasnosti je inteligentná doprava a v nej stále vyšší podiel autonómnych systémov vozidiel. Na ich správne fungovanie však musia byť zabezpečené podmienky. Či a do akej miery sú slovenské cesty pripravené na inteligentnú dopravu, zistia odborníci z Fakulty informatiky a informačných technológií STU. Na čo všetko sa zamerajú?

Výskumníci FIIT STU otestujú senzorickú čitateľnosť vodorovného aj zvislého dopravného značenia na vytypovaných úsekoch ciest na území hlavného mesta Bratislavy, diaľnic, ciest I., II. a III. triedy. Merania urobia na dohodnutých cestných úsekoch opakovane, aby pokryli rôzne svetelné a poveternostné podmienky. Všetkým meraným údajom bude priradená značka polohy zo satelitnej navigácie s informáciou o presnosti merania, takisto informácie o rýchlosti, akou meracie vozidlo okolo značenia prechádzalo, a intenzita signálu dátovej linky zvolenej prístupovej technológie 4G alebo 5G, podľa dostupnosti.

Aký bude očakávaný výsledok výskumu?

Výstupom projektu bude analýza zistených skutočností, zameraná na spoľahlivosť detekcie rôzneho druhu dopravného značenia na slovenských cestách senzormi a metódami, ktoré sa štandardne používajú v moderných autách ako základ pre pokročilé asistenčné systémy, prípadne autonómnu jazdu na niektorej z požadovaných úrovní. Podľa zmluvy získa štát okrem analýzy aj kompletný súbor dát na ďalší prípadný výskum či inak koncipovanú analýzu.

STU má odborné kapacity aj na spoluprácu pri odstraňovaní starých environmentálnych záťaží. Špecialisti z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie sa podieľajú na odstraňovaní pozostatkov chemickej výroby v Strážskom. Najnovšie sa prihlásili aj k riešeniu problematiky gudrónových jazier v Predajnej.

Chemická výroba takzvaných bielych olejov za pomoci kyseliny sírovej sa v Dubovej datuje ešte do štyridsiatych rokov minulého storočia. Toxické gudrónové jazerá v neďalekej obci Predajná sú výsledkom nezodpovedného prístupu zodpovedných pracovníkov podniku k odpadu z tejto výroby. Tím okolo docenta Ladislava Štibrányiho z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie sa dlhodobo venuje riešeniu odstraňovania environmentálnych záťaží. Na základe týchto skúseností deklaroval pripravenosť STU podieľať sa aj na riešení odstránenia gudrónových jazier. Účasť na takýchto projektoch pomôže vychovávať odborníkov v oblasti environmentálnych technológií vhodných na odstraňovanie podobných záťaží a otvára priestor pre nápady a nové prístupy, navyše spolupráca univerzity a rezortu životného prostredia by súčasne vyslala smerom k mladým ľuďom pozitívny signál, že náročné štúdium na STU má pre nich konkrétny význam.

Ako na Slovenskej technickej univerzite podporujete mladých výskumníkov a ich spoluprácu?

Spomeniem aktuálnu novinku. V januári sme mali prvý ročník univerzitnej konferencie Trendy R & D STU. Podujatie má byť platformou mladých učiteľov a vedcov na nachádzanie možností interdisciplinárnej spolupráce medzi fakultami. Hlavnou ideou je vytvoriť platformu pre mladých učiteľov a vedeckých pracovníkov s cieľom predstaviť a spoznať navzájom fakulty STU a ich inovatívne i kľúčové výskumno-vývojové oblasti, možnosti, laboratóriá a identifikovať perspektívne témy interdisciplinárnej spolupráce v budúcnosti. Skrátka, spoločným stretnutím aktívne podporiť networkovanie, spoluprácu a interdisciplinárne rozvíjanie výskumných a vzdelávacích projektov našich fakúlt.

Viacero výskumných projektov študenti ešte počas štúdia pretavia do praxe až ku komerčnému využitiu. Pomáha im k tomu Univerzitný technologický inkubátor STU (InQb).

Dôkaz, že z bakalárskej alebo diplomovej práce je možné vyťažiť maximum, je účasť viacerých študentiek Fakulty architektúry a dizajnu (FAD) v programe ŠTART Univerzitného technologického inkubátora STU. Všetky zároveň získali Cenu veľvyslanca British Embassy Bratislava za najlepší projekt prezentovaný pred odbornou porotou na finálnej prezentácii nápadov Startup Pitch. Medzi vybranými projektmi v jesennom programe ŠTART boli už dve firmy s funkčným prototypom, tri projekty s prvým prototypom, dva projekty pred jeho dokončením a sedem projektov sa nachádzalo v začiatočnom štádiu nápadu. Medzi projektmi súťažiacimi v Startup Pitch nechýbali rôzne inovatívne a technologické nápady, ako je osvetlenie a smerovky pre zvýšenie bezpečnosti cyklistov a kolobežkárov, monitoring vozidiel cez OBD systém, digitálny finančný agent na priame vybavenie hypotekárnych úverov priamo s bankou či automatizovaná platforma Molelo pre rýchle korektúry textov od Adama Libuša. Výherkyne Startup Pitch, prihlásené do programu ŠTART, mali v rukách prvé prototypy alebo prototypy vo výrobe. Projekt Nanodi, ktorý získal hlavnú Cenu veľvyslanectva British Embassy Bratislava, má aktuálne vo výrobe päť prototypov dezinfekčného zariadenia na dezinfekciu rúk a vzduchu určeného pre firmy a inštitúcie, do konca roka 2022 by zariadenie mali uviesť na trh. Na rovnakom technologickom princípe pracuje aj zariadenie SDG Clarity, ktoré sa umiestnilo na 2. mieste Startup Pitch. Určené je však pre domácnosti a aktuálne s tímom pracujú na funkčnom prototype. Tretie miesto získal projekt zábavno-náučnej spoločenskej hry Včelár.

Orientácia STU na vedu a výskum našla odozvu aj v medzinárodnom kontexte. Od 1. januára 2022 je univerzita súčasťou prestížneho európskeho združenia CESAER, ktoré spája popredné špecializované a komplexné univerzity zamerané na vedu a techniku.

STU vstúpila do združenia CESAER spoločne s Institut Polytechnique de Paris, Národnou technickou univerzitou v Aténach, Univerzitou Sapienza v Ríme a Univerzitou v Southamptone. Členstvo v tomto prestížnom združení znamená pre STU nielen príležitosť na výmenu cenných informácií, ale aj možnosť vyjadriť sa pri formovaní európskych politík v oblasti vedy a výskumu. CESAER je európske združenie popredných špecializovaných a komplexných univerzít vedy a techniky, ktoré presadzujú excelentnosť vo vyššom vzdelávaní, odbornej príprave, výskume a inováciách a prispievajú k realizácii otvorených znalostných spoločností. Združenie má významný vedecký, hospodársky, sociálny a spoločenský vplyv.