Rozhovory

Vedecký tím na Strojníckej fakulte STU vyvíja ekologickú klimatizáciu, ktorá bude šetrná k životnému prostrediu. Môžete o vývoji klimatizácie povedať niečo bližšieho – čím je unikátna?

Náklady na chladenie budov sa stávajú rovnakým problémom ako náklady na ich vykurovanie, dokonca sú často i vyššie. Preto sa hľadajú možnosti náhrady elektrickej energie za ekologickejší variant. Prof. Masaryk, vedúci Oddelenia chladiacej a klimatizačnej techniky Strojníckej fakulty, skúma možnosti výroby chladu z tepla. Výsledkom jeho výskumu je vývoj zariadenia, ktoré vyrába chlad, pričom jeho hnacím prostriedkom je teplo. Pozostáva z ejektorového chladiaceho zariadenia a z reflexných solárnych kolektorov. Solárna klimatizácia ako alternatíva je prirodzeným vyústením súčasného obdobia globálneho otepľovania. Uvedené riešenie je vhodné najmä pre veľké budovy s rovnou strechou (výrobné haly, školy či obchodné centrá), u ktorých je vhodné využívať termosolárne kolektory, ktoré zbierajú slnečné teplo. Pritom nejde o známejšiu fotovoltaiku. Pre transformáciu tepla na chlad nie je nutná len solárna energia, môžeme využívať i odpadné teplá, ale solárna energia je najpraktickejšia, pretože je zadarmo. Okrem samotného chladiaceho stroja a solárnych kolektorov je v rámci systému zabudovaný i tepelný akumulátor, ktorý zhromažďuje slnečné teplo. Naakumulované teplo je možné využiť aj večer po západe slnka, keď sú budovy ešte rozohriate.

Bude časom klimatizácia pre záujemcov dostupná aj k zakúpeniu?

V súčasnosti sa testuje funkčnosť prototypu a následne je možné uvažovať o budúcej výrobe. Tá by mala byť, paradoxne, jednoduchšia ako pri technológiách používaných v súčasnosti. Výskum a vývoj prototypu bol financovaný z prostriedkov francúzskeho energetického koncernu v Paríži, ktorý má vlastnú grantovú schému. Vzhľadom na významnú úsporu energie, ako aj samotných zdrojov na výrobu zariadenia, ktoré v porovnaní s kompresorovými sú o polovicu lacnejšie. Treba však doplniť, že pri tomto systéme pribúdajú náklady na kolektory. Už dnes je zrejmé, že vzhľadom na spomenuté výhody ekologickej klimatizácie bude o ňu záujem.

Vedci na Fakulte architektúry a dizajnu sa aktuálne venujú interdisciplinárnemu výskumu zameranému na problematiku prístupnosti prostredia. Súvisí najmä s negatívnym trendom starnutia populácie a problematikou sociálnej udržateľnosti v spoločnosti, ktorá má následne vplyv aj na ekonomickú udržateľnosť. Čo presne tento výskum zahŕňa a aké výsledky prináša?

Na Fakulte architektúry ide o dlhodobý a systematický výskum. Členovia CEDA sa zaoberajú tvorbou prístupného, inkluzívneho prostredia už viac ako 20 rokov. V roku 2007 založili pre tento účel špecializované pracovisko – Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania CEDA (Centre of Design for All). Na začiatku pôsobenia mal tím CEDA ambíciu rozširovať poznanie v oblasti tvorby bezbariérového prostredia a univerzálneho navrhovania. Ich cieľom bolo zlepšiť užívateľskú kvalitu architektonického prostredia pre rôzne skupiny užívateľov. V súčasnosti je portfólio CEDA omnoho širšie, venuje sa interdisciplinárnemu výskumu formou spolupráce s odborníkmi na psychológiu, sociológiu, neurovedu, sociálnu prácu, ľudské práva, pedagogiku, informatiku. Osobitnou oblasťou ich záujmu je problematika súvisiaca s negatívnym trendom starnutia populácie.

Dôvodom potreby výskumu v oblasti prístupnosti prostredia bolo prijatie medzinárodného Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006), ktorú ratifikovali takmer všetky štáty sveta, vrátane Slovenska. Prijatie dohovoru má výrazný vplyv na tvorbu európskych sociálnych politík, je podmienkou čerpania štrukturálnych fondov. Podmienil vznik mnohých svetových iniciatív ako napríklad „Design for All“, „Tourism for All“, „Home4Life“ a pod.

Pracovisko CEDA spolupracuje pri tvorbe stavebnej legislatívy, vykonáva audity prístupnosti budov alebo hodnotí investičné projekty pre rôzne organizácie, poskytuje odborné poradenstvo pri tvorbe projektovej dokumentácie alebo sa priamo zapája do ich realizácie. V oblasti výskumu sa orientuje najmä na univerzálne navrhovanie rôznych typologických druhov budov a na zvyšovanie užívateľskej kvality stavebného prostredia v súlade s požiadavkami sociálne udržateľného rozvoja. Na Slovenskej technickej univerzite pracovisko CEDA iniciovalo a následne aj zrealizovalo projekty, ktoré zlepšili podmienky pre študentov so špecifickými potrebami. V rámci dvoch rozvojových projektov (2014–2016) sa na STU realizovala debariérizácia priestorov fakúlt a rektorátu. V súčasnosti výskumníci CEDA realizujú projekt deinštitucionalizácie zariadení sociálnych služieb.

Etablovaná softvérová spoločnosť QBSW, a.s., spolu s Fakultou informatiky a informačných technológií STU spolupracujú na projekte s názvom „Výskum v oblasti technológie blockchain s prepojením na online platobné služby“. Čo tento výskum prinesie a ako prebieha?

Cieľom spolupráce Fakulty informatiky a informačných technológií so softvérovou spoločnosťou QBSW je vytvoriť infraštruktúru prepájajúcu rôzne platobné služby s blockchain technológiou. Projekt je zameraný na hľadanie nových spôsobov realizácie online platobných služieb, pričom sú zamerané na „klasické“ peniaze, ako aj na alternatívne platidlá. S uvedenou problematikou majú výskumníci na fakulte bohaté skúsenosti. Venujú sa jej už niekoľko rokov. Vďaka tomuto projektu budú môcť podniky, inštitúcie ale i koncoví zákazníci platiť za tovary a služby rôznymi online platobnými technológiami, raz kreditnou kartou, inokedy bitcoinovou peňaženkou či prostredníctvom PayPal. Podstatná je garantovaná bezpečnosť systému. Vyvíjaná infraštruktúra má byť dostupná širokej verejnosti, ako aj inštitúciám a podnikom. Mala by im zefektívniť, zlacniť a zjednodušiť platobné transakcie.

V Bratislave má vzniknúť Centrum vedy, inovácií a spolupráce (CEVIS), ktoré prispeje k prepojeniu akademického a podnikateľského sektora s cieľom prilákať výskumníkov zo Slovenska a zahraničia. STU chce toto centrum vytvoriť spoločne s Univerzitou Komenského v Bratislave a Slovenskou akadémiou vied. Na akom princípe bude CEVIS fungovať a na akých projektoch budú výskumníci pracovať?

Pripravovaný projekt Centra vedy, inovácií a spolupráce (CEVIS) má potenciál vytvoriť v hlavnom meste zónu špičkovej vedy a výskumu. Spoločný zámer uvedených troch inštitúcií (STU, UK, SAV) podporuje aj Bratislavský samosprávny kraj a mesto Bratislava. Do projektu majú byť zapojení i ďalší partneri verejného a súkromného sektora.  Zámer vytvoriť CEVIS vychádza z potreby zlepšiť kvalitu vedeckej základne, prepojiť akademický a podnikateľský sektor, rovnako ako umožniť prístup pre malé a stredné podniky. Uvedené prepojenie má zefektívniť investície do inovácií  a špičkového výskumu. Má odstrániť roztrieštenosť systému riadenia a zlepšiť využívanie vedomostí, cez integráciu ľudského potenciálu a medziodborovú spoluprácu.

Centrum umožní vďaka koncentrácii špičkových vedecko-výskumných tímov a ich spolupráce s praxou využiť výhody synergie. Dôležité je i prepojenie na región. Súčasťou centra bude i podnikateľsko-akademický inkubátor, ktorý bude podporovať startupové spoločnosti a vytvárať spin-off firmy. Má tiež pritiahnuť študentov a mladých výskumníkov zo Slovenska, ale i zo zahraničia. CEVIS by sa mal rozprestierať v piatich lokalitách, kde sa nachádzajú v súčasnosti sídla fakúlt UK, STU a pracoviská SAV. Realizácia CEVISu sa má financovať z iniciatívy REACT-EÚ, plánu obnovy a v programovom období rokov 2021–2027.

V novembri 2020 bolo slávnostne otvorené Národné centrum robotiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky. Je významným pracoviskom STU s excelentným výskumom zameraným na robotiku. Medzi iným vyvíja robot i pre oblasť automotive. Majú o robota záujem konkrétne automobilky? Akým ďalším projektom sa Národné centrum robotiky venuje?

Tím z centra robotiky pracuje na projektoch realizovaných v spolupracuje s firmami Samsung, Volkswagen, Schunk, s podnikmi ZŤS VVÚ Košice či Vývoj Martin. Navrhuje pre ne vylepšenia priemyselných robotov. Pre Samsung výskumníci na FEI STU vyvíjajú algoritmy pre roboty, ktoré budú v závere výroby kontrolovať dotiahnutie skrutiek, súčasne programujú robot, ktorý má kontrolovať celý výrobný proces prostredníctvom čiarových kódov. Pre firmu Microstep vyvíjajú nové algoritmy pre rezacie stroje. V spolupráci s Texas Institute of Science tím navrhol spôsob, ako zabrániť prenosu kmitania z lode na ponorku. Pre poľský InterOceanMetalom výskumníci riešia projekt zameraný na určovanie polohy podmorských robotov na ťažbu hornín z morského dna. V rámci automotive ide najmä o spoluprácu s Volkswagenom, kde sa tím zameriava na automatické čistenie nástrojov, ktoré majú roboty namontované v „zápästí“.

Aké sú najväčšie novinky a priority STU pre tento rok?

V súčasnosti na Slovensku, ako aj na Slovenskej technickej univerzite, prebieha zosúlaďovanie systému vnútornej kvality univerzít s požiadavkami stanovenými Akreditačnou agentúrou SR. S týmto procesom bude STU spätá počas celého roka. V súvislosti s vnútorným systémom kvality STU pripravuje novú legislatívu. Ide o: Politika kvality STU; Pravidlá pre návrh, schvaľovanie, úpravu a zrušenie študijných programov; Pravidlá pre personálne zabezpečenie študijných programov; Pravidlá pre tvorbu a posudzovanie podkladov na získanie práv na habilitačné konania a inauguračné konania; Vnútorný systém zabezpečenia kvality doktorandského štúdia. Súčasne sa kreujú rady: Rada pre vnútorný systém zabezpečovania kvality a Rada študijného programu